Julián Tóth
Tak ďakujem ti anjel...
Pamätám si ako som stále nosil svoje ružové okuliare. Všetko bolo tak úžasne krásne, cítil som sa taký šťastný. Každá maličkosť stála za to pozastaviť sa a len sa usmiať.( Úsmev je mimochodom skvelá vec. Dáva nám silu keď ju najviac potrebujeme. No aspoň mne ju vtedy dáva. )Tie okuliare boli fakt výborné. Teraz nemám na mysli ako dobre som s nimi videl do diaľky alebo to ako vôbec neprepúšťali UV žiarenie do mojich oči. Pravdupovediac boli výnimočné niečím úplne iným. Neprepúšťali nič zle, žiadne negatívne myšlienky a pocity, všetko bolo ružové. Všetko bolo také aké by som chcel.